Napriek tomu, že škúlenie sa prejavuje najmä u detí, nie je ničím výnimočným ani v dospelosti. Strabizmus, ako sa škúlenie odborne nazýva, môže mať viacero príčin. Ako aj pri iných ochoreniach platí, že čím neskôr sa začne riešiť, tým náročnejšia je jeho liečba. Kým v detskom veku je metód na liečenie strabizmu viacero, v dospelosti je možné sa škúlenia zbaviť iba operáciou.
V tomto článku sa dozviete:
- Či je škúlenie u novorodencov bežné a kedy by sme ho mali začať riešiť
- Ako môže vplývať strabizmus na vznik tupozrakosti
- Aké sú príčiny vzniku strabizmu
- Či a ako je možné sa zbaviť škúlenia
Ak vaše bábätko škúli, nemusíte sa znepokojovať
Spoločne s ďalekozrakosťou a tupozrakosťou je škúlenie najčastejšou zrakovou vadou malých detičiek. Napriek tomu, že oči sa začínajú vyvíjať už od približne štvrtého týždňa tehotenstva, po narodení bábätko dokáže reagovať len na tmu či svetlo. Zaostriť dokáže maximálne na pár centimetrov.
Približne od 3-4 mesiaca rozoznáva známe tváre a dokáže zaostriť na predmety okolo seba, vďaka čomu sa ich snaží chytiť a spoznať. V tomto období je pre správny vývin zraku dôležité, aby malo dieťa okolo seba množstvo rôznych farebných predmetov, ktoré môže sledovať a objavovať. Okrem jemnej motoriky si totiž cvičí aj oči a pomáha k posilňovaniu okohybných svalov. Od piateho mesiaca by malo byť dieťatko schopné pozorovať predmety len pohybom očí, bez nakláňania hlavy.
Približne v šiestom mesiaci života by mala byť dostatočne vyvinutá funkcia centrálneho videnia. To znamená, že zrakové centrum ostrosti by malo byť dostatočne funkčné. To je, spoločne so schopnosťou centrálnej fixácie (schopnosť zamerať oči na blízke predmety), predpokladom pre zdravý zrak bez škúlenia.
Na základe uvedeného je možné povedať, že škúlenie je do cca 5-6 mesiacov od narodenia bábätka relatívne bežné, ak však nezmizne ani po polroku, je veľká pravdepodobnosť, že ho bude potrebné liečiť.
Strabizmus a tupozrakosť
Strabizmus pochádza z gréckeho slova strabos – krivý, čo ho celkom jednoznačne definuje. Postavenie zdravých očí je rovnobežné. Pri strabizme sa jedno alebo obidve oči od takého postavenia odchyľujú. Oči tak kvôli ich nesymetrickému postaveniu vzájomne nespolupracujú, ako by mali a škúliace oko zaostáva vo vývoji. Obraz v oku postihnutom strabizmom je menej kvalitný a mozog, aby sa vyhol dvojitému videniu, tento obraz potláča, čoho výsledkom môže byť tupozrakosť škúliaceho oka.
Podľa smeru zachádzajúceho oka hovoríme o konvergentnom strabizme, kedy a osi videnia zbiehajú smerom dnu, divergentnom, kedy sa osi rozbiehajú smerom von a o vertikálnom, kedy sa postihnuté oko odchyľuje smerom nahor alebo nadol.
Príčiny strabizmu nie sú celkom jasné
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že jednoznačná príčina vzniku strabizmu neexistuje. Môže byť výsledkom pôsobenia viacerých faktorov, pričom sa predpokladá, že viaceré nie sú ešte ani dnes objavené.
Medzi najčastejšie známe príčiny vzniku škúlenia patria:
- iné vrodené očné ochorenia, veľký rozdiel v dioptriách medzi očami či šedý zákal
- nedostatočne vyvinuté okohybné svaly
- úraz oka či hlavy
- vážne nezrakové ochorenia ako cukrovka, poruchy štítnej žľazy, vysoký krvný tlak, ochorenia svalov, nádorové či mozgové ochorenia
Operáciou nielen k nárastu sebavedomia
V detskom veku sa škúlenie lieči formou nasadenia vhodných dioptrických okuliarov. Ak táto metóda nepomáha, lekár pravdepodobne ešte v predškolskom veku odporučí chirurgický zákrok.
Ak z nejakého dôvodu nebol strabizmus liečený v detstve, prípadne, ak vznikol neskôr, v dospelosti ho nie je možné vyliečiť inak, ako chirurgickým zákrokom. U viac ako 90 % pacientov sa želaný efekt dostaví už po prvej operácii. Zvyšnej časti pacientov lekár odporučí absolvovať ďalší zákrok, približne šesť mesiacov po prvom.
Je potrebné si uvedomiť, že škúlenie je výrazným kozmetickým aj funkčným problémom. Jeho odstránenie má tak vplyv napríklad na zdvihnutie sebavedomia, keďže človek sa v spoločnosti nehanbí a stráca obavy z predsudkov iných ľudí.
Čo sa týka funkčného zlepšenia zraku, ide najmä o lepšiu priestorovú orientáciu, zvýšený komfort pri vykonávaní bežných činností ako čítanie, šoférovanie, pozeranie televízora či športovanie.